Opis: Dospelé vtáky sú celkom zelené, čelo, uzdička, temeno a predné líca sú hnedočierne, zvyšná časť hlavy tmavoolivová. Hrdlo je žltooranžové, horná časť pŕs a golier okolo krku žlté. Vrchné chvostové krovky sú bledomodré, spodné krídlové krovky sivomodré a zelené, chvost zelený s čiernym pásikom a oranžovožltou škvrnou. Okružie oka je biele, zobák červený, dúhovka tmavohnedá, nohy sivé. Mláďatá sú tmavšie ako dospelé vtáky, najmä na hlave. Pri báze hornej čeľusti majú malú čiernu škvrnku.
Výskyt: Malé územie na severovýchode Tanzánie od jazera Manyara na juh po pohorie Iringa. Vysadili ho pri prístave Dáresalám a v Nairobi.
Život v prírode: Domovom tohto agapornisa je náhorná plošina vo výškach 1000-1700 m, ohraničená lesnatými horami a dolinami. Obýva trávnatú savanu s riedkym stromovým porastom, tvoreným predovšetkým akáciami. Je zaujímavé, že hoci ho od agapornisa ružovohrdlého oddeľuje iba si 65 km široký pás, pravdepodobne sa nestretávajú. V tomto lesnatom páse totiž nenájdu svoju potravu – trávové semená. Hniezda v dutinách stromov si stavajú z dlhých konárikov, ktoré samica prináša v zobáku.
Chov: Do USA sa prvý dovoz uskutočnil r. 1924 a už v nasledujúcom roku došlo k odchovu (Painter). V Nemecku sa odchov podaril r. 1928. Aj v Čechách ho chovali už pred 2. svetovou vojnou. Dnes je celkom bežný a vhodný aj pre začínajúcich chovateľov.
Potrava: Ako Agapornis ružovohrdlý.
