Opis: Väčší druh rozely. Samec je prevažne karmínovočervený. Škvrna na líci je fialová, perá na chrbte čierne s červenými okrajmi. Stredné krídlové krovky sú čierne, spodné krídlové krovky, ručné krovky a vnútorné zástavice letiek modré. Stredné chvostové perá sú tmavomodré so zeleným nádychom, vonkajšie modré s bielymi okrajmi. Na spodku krídel chýba biely pásik. Zobák je sivobiely, dúhovka tmavohnedá, nohy sivé. Samica sa podobá na samca a iba skúsený chovateľ ju odlíši podľa menšej hlavy a užšieho zobáka. Mladé vtáky sú zväčša zelené s červeným hrdlom, hornou časťou pŕs, trtáčom a spodnými chvostovými krovkami. Líca majú modré.
Výskyt: Východné a juhovýchodné pobrežie Austrálie. Úspešne ju introdukovali aj na Nový Zéland a na ostrov Norfolk.
Život v prírode: V Austrálii je to bežný vták širokého pásu od pobrežia po príbrežné vrchy do výšok až 1900 m, častý aj v mestských záhradách a v parkoch. Niekedy robí veľké škody a je povolený jeho kontrolovaný odstrel. Na viacerých miestach sťahovavý. Miestami ho nahrádza prispôsobivejšia rozela pestrá (Platycercus eximius).
Chov: Do Európy sa dostala už s výpravou kapitána Cooka r. 1771, ale poznali ju už oveľa skôr. V 19. storočí sa predávala na trhoch a bola ozdobou mnohých klietok milovníkov vtáctva. Vo väčšom počte sa začala dovážať až po skončení 2. svetovej vojny, dnes je to jeden z najbežnejších papagájov aj u nás. Prvý odchov dosiahol r. 1874 Marrast vo Francúzsku, čoskoro potom odchovávaná aj inde v Európe. U nás sa prvý odchov podaril až r. 1965.
Potrava: Semená pre stredne veľké papagáje, vetvy na ohrýzanie, ovocie, zelenina, inak to isté ako pre iné austrálske papagáje.
