Čec 242013
 

Opis: Väčší druh rozely. Samec je prevažne karmínovočervený. Škvrna na líci je fialová, perá na chrbte čierne s červenými okrajmi. Stredné krídlové krovky sú čierne, spodné krídlové krovky, ručné krovky a vnútorné zástavice letiek modré. Stredné chvostové perá sú tmavomodré so zeleným nádychom, vonkajšie modré s bielymi okrajmi. Na spodku krídel chýba biely pásik. Zobák je sivobiely, dúhovka tmavohnedá, nohy sivé. Samica sa podobá na samca a iba skúsený chovateľ ju odlíši podľa menšej hlavy a užšieho zobáka. Mladé vtáky sú zväčša zelené s červeným hrdlom, hornou časťou pŕs, trtáčom a spodnými chvostovými krovkami. Líca majú modré.

Výskyt: Východné a juhovýchodné pobrežie Austrálie. Úspešne ju introdukovali aj na Nový Zéland a na ostrov Norfolk.

Život v prírode: V Austrálii je to bežný vták širokého pásu od pobrežia po príbrežné vrchy do výšok až 1900 m, častý aj v mestských záhradách a v parkoch. Niekedy robí veľké škody a je povolený jeho kontrolovaný odstrel. Na viacerých miestach sťahovavý. Miestami ho nahrádza prispôsobivejšia rozela pestrá (Platycercus eximius).

Chov: Do Európy sa dostala už s výpravou kapitána Cooka r. 1771, ale poznali ju už oveľa skôr. V 19. storočí sa predávala na trhoch a bola ozdobou mnohých klietok milovníkov vtáctva. Vo väčšom počte sa začala dovážať až po skončení 2. svetovej vojny, dnes je to jeden z najbežnejších papagájov aj u nás. Prvý odchov dosiahol r. 1874 Marrast vo Francúzsku, čoskoro potom odchovávaná aj inde v Európe. U nás sa prvý odchov podaril až r. 1965.

Potrava: Semená pre stredne veľké papagáje, vetvy na ohrýzanie, ovocie, zelenina, inak to isté ako pre iné austrálske papagáje.

Rozela bažantovitá
Čec 242013
 

Opis: Je o niečo väčší výraznejšie sfarbený ako predchádzajúci druh. Samec má telo zelené, brucho má bledožltozelené, zreteľne oddelené od tmavozelenej náprsenky. Plášť a chrbát sú zelené s nádychom do modra. Celá hlava a horná časť krku a tyla sú čierne, niekedy s červeným čelovým pásikom. Na lícach prechádza čierna farba do fialovomodrej. Žltý golier vzadu na krku je nápadný a ostro ohraničený. Spodné krídlové krovky sú modré, trtáč a vrchné chvostové krovky zelenomodré. Chvost je sfarbený ako pri predchádzajúcom druhu. Zobák rohový, dúhovka hnedá, nohy sivé. Samica sa podobá na samca, hlava je skôr hnedastá. Spodný krídlový pásik chýba. Mláďatá sú menej vyfarbené ako dospelé, celkove tmavšie, na hlave majú hnedé škvrny.

Výskyt: Celá stredná ako aj západná časť austrálskeho kontinentu s výnimkou severných oblastí.

Život v prírode: Je to veľmi rozšírený a bežný vták, ktorý sa s úspechom vedel prispôsobiť viacerým zmenám v krajine. Žije v najrozmanitejších biotopoch, od pobrežných lesov na západe po polopúšte a riedke suché eukalyptové lesy vo vnútrozemí. Na rozdiel od svojho príbuzného je pomerne hlučný a zďaleka nápadný. Veľkú časť dňa strávi na zemi a vyrušený s krikom odlietava na stromy.

Chov: Do Európy sa prvý raz dostal do Londýna asi r. 1862. Dlho bol pomerne vzácny a dovozy zriedkavé. Prvý odchov sa pripisuje grófovi Celle de Sprimontovi z Belgicka r. 1881. Dnes je to u nás pomerne bežný vták a jeho odchovy sa nepokladajú za vzácnosť. Prvý odchov r. 1976 zaznamenal Vít.

Potrava : Ako Rozela bažantovitá.

Rozela žltokrká