AGAPORNIS PESTRÝ (Agapornis personata)

Čec 242013

Opis: Dospelé vtáky sú celkom zelené, čelo, uzdička, temeno a predné líca sú hnedočierne, zvyšná časť hlavy tmavoolivová. Hrdlo je žltooranžové, horná časť pŕs a golier okolo krku žlté. Vrchné chvostové krovky sú bledomodré, spodné krídlové krovky sivomodré a zelené, chvost zelený s čiernym pásikom a oranžovožltou škvrnou. Okružie oka je biele, zobák červený, dúhovka tmavohnedá, nohy sivé. Mláďatá sú tmavšie ako dospelé vtáky, najmä na hlave. Pri báze hornej čeľusti majú malú čiernu škvrnku.

Výskyt: Malé územie na severovýchode Tanzánie od jazera Manyara na juh po pohorie Iringa. Vysadili ho pri prístave Dáresalám a v Nairobi.

Život v prírode: Domovom tohto agapornisa je náhorná plošina vo výškach 1000-1700 m, ohraničená lesnatými horami a dolinami. Obýva trávnatú savanu s riedkym stromovým porastom, tvoreným predovšetkým akáciami. Je zaujímavé, že hoci ho od agapornisa ružovohrdlého oddeľuje iba si 65 km široký pás, pravdepodobne sa nestretávajú. V tomto lesnatom páse totiž nenájdu svoju potravu – trávové semená. Hniezda v dutinách stromov si stavajú z dlhých konárikov, ktoré samica prináša v zobáku.

Chov: Do USA sa prvý dovoz uskutočnil r. 1924 a už v nasledujúcom roku došlo k odchovu (Painter). V Nemecku sa odchov podaril r. 1928. Aj v Čechách ho chovali už pred 2. svetovou vojnou. Dnes je celkom bežný a vhodný aj pre začínajúcich chovateľov.

Potrava: Ako Agapornis ružovohrdlý.

AGAPORNIS RUŽOVOHRDLÝ (Agapornis roseicollis)

Agapornis

Čec 242013

Opis: Celkove zelený, v spodných častiach zelenožltý. Čelo je červené, predná časť tváre, hrdlo a horné časti pŕs sú ružové, trtáč ostromodrý. Spodné krídlové krovky sú zelené s modrým nádychom, chvostové perá zvrchu zelené, zospodu modrasté, pri koreni s oranžovými a čiernymi škvrnami. Zobák je rohovito sfarbený so zeleným nádychom, dúhovka tmavohnedá, nohy sivé. Samec aj samica sú rovnako sfarbené. Mláďatá majú čelo zelenohnedé s ružovým nádychom. Predné partie sú bledoružové s nádychom do sivomodra. Zobák je pri koreni hornej čeľusti tmavý.

Výskyt: Juhozápadná Afrika.

Život v prírode: Najčastejšie žije v suchých biotopoch od morského pobrežia až do nadmorských výšok okolo 1600 m. Vždy sa vyskytuje v dosahu vody. Je to hlasný, spoločenský papagáj, na mnohých miestach veľmi početný. V čase dozrievania semien sa spája do veľkých kŕdľov po niekoľkosto vtákov, ktoré nalietavajú aj na dozrievajúcu úrodu obilnín. V prírode hniezdi zväčša koloniálne v skalných štrbinách, v dutinách stromov aj medzi ich koreňmi, v ľudských stavbách pod strechami alebo priamo v strechách, v guľovitých hniezdach pletiarok. Stavia si pohárovité hniezda, samica znáša stavebný materiál v perí trtáča.

Chov: V Európe ich prvý choval vo svojej zoologickej záhrade v Hamburgu Hagenbeck r. 1860. Odchov sa však podaril až r. 1869 v berlínskom Akváriu. Do Čiech ho pred 2. svetovou vojnou dovážali iba vzácne. V päťdesiatych rokoch sa dovoz začal rozširovať a vydarili sa aj prvé odchovy (Svoboda). Dnes je bežný, na chov postačí malá klietka.

Potrava: Zmes pre malé papagáje, ovocie, zelenina, zelené krmivo, nezrelá kukurica, konáriky a pod. Pri kŕmení mláďat vajcová zmes.

AMAZOŇAN KURIKA (Amazona amazonica)

Amazoňan

Čec 242013

Opis : Patrí medzi menšie amazoňany. Celkove zelený, zadná časť krku má čierno lemované perá. Temeno a predná časť líc sú žlté, uzdička a nadočný pásik fialovomodré. Príušie a zadná časť líc sú ostrozelené, hrdlo žltozelené s modrým prelivom. Spodné chvostové krovky sú žltozelené, ručné letky zelené, smerom ku koncu prechádzajú do fialovomodrej farby a napokon do čierneho konca. Cez tri vonkajšie lakťové letky ide oranžový pásik (zrkadielko). Chvostové perá sú zelené so žltkastými koncami, vonkajšie chvostové perá oranžovočervené, v strede tmavozelené, na vonkajšom okraji s modrým okrajom. Zobák je rohovitý so sivou špičkou, dúhovka oranžová, nohy bledosivé.

Výskyt: Rozľahlé územie od Kolumbie, Venezuely a Guyany smerom na juh až po východné Paru a južnú Brazíliu. Obýva aj ostrovy Trinidad a Tobago.

Život v prírode: Na mnohých miestach v lesoch v nížinách je veľmi početný, niekedy bývy v spoločných kŕdľoch aj s amazoňanom modročelým. Je nápadný a hlasný, s obľubou zalietava na plantáže citrusových plodov, do palmových hájov a na obilné, najmä kukuričné polia.

Chov: V Európe aj v Čechách ho chovali už v minulom storočí. Prvý odchov sa podaril už v. 1801 v Taliansku. V Čechách prvý úspešný odchov ohlásil r. 1977 Roháč. Dnes nie sú odchovy nijakou vzácnosťou. Podarili sa v neveľkých klietkach alebo v bytových voliérach, často na frekventovaných miestach, kde prebieha normálny život rodiny, napr. na skrini v kuchyni. Vhodnejšie sú záhradné voliéry z pevných materiálov, aby ich vtáky v krátkom čase nerozobrali alebo celkom nezdemolovali.

AMAZOŇAN MODROČELÝ (Amazona aestiva)

Amazoňan

Čec 242013

Opis: Väčší ako predchádzajúci druh. Celkove zelený, pričom perá, najmä na krku a na chrbte, majú tmavé okraje. Čelo a uzdička sú ostromodré, predná časť temena žltá s bielym nádychom. Zadná časť temena, okolie oka, príušie, predné časti tváre a hrdlo sú žlté. Perie na nohách je zelené so žltými miestami. Spodné aj vrchné chvostové krovky sú žltozelené, ohyby krídla červené. Päť lakťových letiek má na vonkajších zástaviciach červenú škvrnu, spoločne vytvárajúcu akési zrkadielko. Chvostové perá sú zelené so žltkastými koncami. Vonkajšie letky sú pri koreni červené a na vonkajších stranách s modrými okrajmi. Zobák je sivý, dúhovka oranžová, nohy sivé. Mladé vtáky sa podobajú na dospelé, modré a žlté pole na hlave je obmedzené, niekedy dokonca nahradené zelenou farbou. Dúhovka je tmavohnedá.

Výskyt: V lesoch od severovýchodnej Brazílie na severe po Paraguaj a severnú Argentínu na juhu.

Život v prírode: Miestami je bežný. Svojím výskytom sa viaže na lesné porasty. Vo vrcholkoch stromov aj počas letu je nápadný a hlasný. Vtáky nocujú spoločne vo veľkých skupinách a ráno sa s krikom rozletujú všetkými smermi za potravou. Lietajú aj na plantáže, najmä na kukuričné. Hniezdia v dutinách vysokých stromov, často vysoko nad zemou. Samica kladie 3-5 vajec od apríla do júna.

Chov: Do Európy ho bežne dovážali už v minulom storočí a chovali aj v Čechách. Prvý odchov v zajatí sa podaril vo Francúzsku už r. 1886, v Čechách ho r. 1963 odchoval Král. Dnes sa rozmnožuje pomerne často. Jediného amazoňana možno držať v pevnej, menšej, ale dostatočne vysokej klietke, aké sa dnes bežne predávajú. Pod dohľadom ho však treba z klietky pravidelne vypúšťať.

KORELA CHOCHLATÁ (Nymphícus hollandicus)

Korela

Čec 242013

Opis: Samec je sivý, dolu bledší, miestami s hnedastým prelivom. Perá v chochlíku, ktorý sa skrúca dopredu, sú žlté rovnako ako čelo, temeno, hrdlo a škvrny na tvári, kde sú aj nápadné oranžové ušné škvrnky. Krídlové krovky sú biele, chvost aj zobák tmavosivé, nohy sivé, dúhovka tmavohnedá. Dve stredné perá sú predĺžené. Samica má chochlík a škvrny na tvári žltosivé, mladé sa na ňu podobajú.

Výskyt: Korela je typický vták austrálskeho vnútrozemia. Obýva prakticky celý kontinent s výnimkou vlhkého pobrežia. Zistili ju aj v Tasmánii.

Výskyt v prírode: Neprestajne cestuje za vodou a potravou. V období sucha prichádza aj na vlhké pobrežie, kde ju roky nik nevidel. Na vhodných miestach s dostatkom potravy hniezdi, aj viac ráz za sebou. Výraznejšie ťahy robia korely zo severných teritórií, na juhu ide skôr o potulky. Žije v pároch alebo v menších skupinách, najčastejšie ju vidno sedieť na zemi a konzumovať trávové semienka, prípadne ako prelietava na odpočinok na vysoké stromy.

Chov: Prvé správy o korele priviezol do Európy slávny anglický biológ Gould. Veľmi dlhú tradíciu má aj u nás, kde sa rozmnožovala už v minulom storočí. Od začiatku totiž tu patrí medzi najobľúbenejšie a najbežnejšie papagáje, je vhodná aj pre začiatočníkov. Od apríla hniezdi vo vonkajších voliérach. Vtedy vešiame do voliéry alebo do klietky búdku na hniezdenie (dno asi 25 x 25 cm, výška 30-40 cm). Búdky môžu byť aj ležaté, ale zakaždým urobené z pevného materiálu, aby ich vtáky nezdemolovali ešte počas hniezdenia. Priemer vletového otvoru by mal byť okolo 8 cm. Akonáhle samica sadne na hniezdo, prestávame dávať valcovú miešaninu a naklíčené zrno, bohaté na vitamín E (stimuluje činnosť pohlavných orgánov a vtáky sa usilujú založiť nové hniezdo, hoci aj na starej znáške). Vajcovú miešaninu dávame až tesne pred liahnutím mláďat (asi tri dni vopred). Počas teplých dní by mala byť vo voliére k dispozícii veľká miska s vodou, kde sa vtáky budú kúpať a vlhkým perím zvlhčovať vajcia, ktoré inak môžu vyschnúť a zárodok uhynie ešte pred vyliahnutím. V čase, keď mladé korely majú asi mesiac, samica opäť znáša. V tom čase môže dôjsť k sporom o búdku, ak ju prvé mláďatá ešte neopustia. Preto je dobre dať do voliéry druhú búdku a veľké mláďatá do nej premiestniť. Rodičia ich budú bez problémov kŕmiť aj tam. O mláďatá sa rodičia (najmä samec) starajú ešte asi tri týždne po vyletení. V čase, keď sa majú liahnuť nové mláďatá, staršie z voliéry radšej odstránime. Páry vo výbornej kondícii necháme hniezdiť maximálne tri razy do roka. Potom búdku odoberieme, aby sa nepresilili.

Potrava: Zmes zrnín (proso, ovos, slnečnica, lesknica, príp. pšenica a semenec). Ďalej nezrelé klásky obilnín, trávové a rastlinné semená (lipnica, stoklas, reznačka, skorocel), máčané alebo klíčené zrno, zelené krmivo (hviezdica a listy púpavy), kúsky rozličného ovocia podľa sezónnej ponuky, najmä jablká a viaceré bobuľoviny, zo zeleniny hlavne mrkvu aj s vňaťou a listy šalátu a špenátu. Vhodným doplnkom potravy sú rozmanité čerstvé vetvy ovocných stromov, vŕby, topoľov, jarabiny, ako aj smrekové alebo borovicové konáriky. V čase kŕmenia mláďat podávame miešaninu (strúhaná mrkva, vajce uvarené natvrdo, strúhanka alebo ovsené vločky), príp. nadrobno posekané zelené krmivo. Výsledná zmes sa nesmie lepiť, musí zostať sypká, hoci primerane vlhká. Pridávame do nej vitamínové prípravky (Roboran a iné vhodné pre vtáky, s obsahom vitamínov A, D), drvené škrupiny, príp. aj tvaroh.

KRÁĽČIK ČERVENOHLAVÝ (Alisterus scapularis)

Kráľčik

Čec 242013

Opis: Samec má hlavu a spodné časti tela šarlátové, spodné chvostové krovky zeIenočierne s červenými okrajmi. Plášť a krídla sú tmavozelené. Ramenné krovky sú ostrozelené. Na zadnej časti krku je modrastý pásik, oddeľujúci červenú hlavu od chrbta. Chrbát, trtáč a horné chvostové krovky sú tmavomodré. Spodné krídlové krovky sú modrozelené, chvostové perá zelené, okrajové s modrým nádychom. Chvost je zhora zelenočierny, zospodu sivočierny. Zobák oranžovožltý s koncovou čiernou časťou, spodná čeľusť je čierna, dúhovka žltá, nohy sivé. Samica má zelenú hlavu, krk a prsia sivozelené s červenkastým nádychom na hrdle. Brucho a dolná časť pŕs je šarlátová. Spodné chvostové krovky sú zelené s červenými okrajmi, ramenné krovky tmavé. Chrbát a trtáč sú modré so zeleným nádychom, vrchné chvostové krovky zelené. Zobák je hnedočierny, dúhovka bledožltá. Mladé vtáky majú dúhovky hnedé, zobáky bledohnedé, ináč sa podobajú na samice.

Výskyt: Pobrežie a príbrežné horské oblasti východnej Austrálie od severného Queenslandu po južnú Viktóriu.

Život v prírode: Obýva hlboký tropický dažďový prales, eukalyptové háje a husté krovinaté porasty lemujúce vodné toky. Okrem hniezdneho času lieta za potravou do záhrad, parkov a na farmy.

Chov: Do Európy ho doviezli r. 1858. Prvý odchov sa podaril r. 1880 v Nemecku u Köhlera, v Čechách sa prvý odchov podaril Černému r. 1977. Samica znáša 3-6 vajec, na ktorých sedí asi 20 dní. Mladé vtáky vyletujú asi po 5 týždňoch.

Potrava: Zmes pre veľké papagáje, orechy, ovocie, záhradné aj divé plody, zelenina a zelené krmivo.

KRÁĽČIK HORSKÝ (Polytelis anthopeplus)

Kráľčik

Čec 242013

Opis: Základnou farbou samca je žltá, vlastne skôr olivovožltá. Olivová prevláda v korunke, na temene a na chrbte. Malé krídlové krovky (ohyb krídla) sú ostrožlté rovnako ako brucho a chvostové krovky. Chvost je čierny. Lakťové stredné a veľké krídlové krovky sú oranžovočervené, ostatné čierne, veľké ručné krovky a ručné letky modročierne, spodné krídlové krovky žlté. Zobák koralovočervený, dúhovka oranžová. Samica má hlavu a prsia olivovožlté, stredné krídlové krovky žlté, spodné chvostové krovky tmavoolivovozelené, chvost tmavomodrozelený. Vonkajšie chvostové perá majú naspodku ružové škvrnky. Mláďatá sa podobajú sa samicu.

Výskyt: Žije na juhozápade Austrálie a na malom území vo vnútrozemí juhovýchodnej Austrálie pri rieke Murray. Na juhovýchode tento druh nahrádza v tom istom prostredí kráľčika červenohlavého.

Život v prírode: Je to vták pobrežných eukalyptových a priľahlých krovinatých porastov otvorenejšej krajiny. Je tu vzácny a neveľmi početný. Naopak na juhozápade osídlil aj kultúrnu oblasť s poľami a farmami a je celkom bežný.

Chov: Do Európy ho doviezli okolo r. 1864 do Londýna. Prvý odchov sa podaril u Mascreho v Belgicku r. 1880. Aj tak ho v chovoch dlho pokladali za vzácnosť. Vo väčších počtoch sa začal dovážať po r. 1960. U nás sa vyskytoval už v medzivojnovom období, znovu ho doviezli až r. 1972 a odchovali r. 1974 (Vít). Dnes sa chová bežne.

Potrava: Ako Kráľčik nádherný.

KRÁĽČIK MODROTEMENNÝ (Spathopterus alexandrae)

Kráľčik

Čec 242013

Opis: Je o niečo väčší ako obidva predchádzajúce druhy. Samec má temeno a tylo bledomodré, čelo a boky hlavy bledomodrosivé. Ružová brada, hrdlo a krk prechádzajú do zelenožltej až modrozelenej spodnej časti. Spodné chvostové krovky sú olivovožlté, chrbát od krku dolu olivovozelený, dolná časť chrbta a trtáč ako aj veľké ručné krovky sú fialové. Malé a stredné krídlové krovky sú žltozelené, veľké krídlové krovky ako aj letky olivové. Okraje letiek sú bledožlté, stredné chvostové perá olivové, na špici do modra, okrajové majú vnútorné zástavice oranžové a vonkajšie modrasté. Zobák je červený, dúhovka oranžová, nohy sivé. Samica má temeno sivastofialové, trtáč sivomodrý, krídlové krovky tmavšie a zelenšie, stredné chvostové perá kratšie ako samec. Mláďatá sa podobajú na samicu.

Výskyt: Vnútrozemie strednej a západnej Austrálie. Presnú hranicu výskytu však ešte dobre nepoznáme.

Život v prírode: Vzácny a málo známy vták, obyvateľ suchých polopúšťových oblastí. Nachádzame ho v porastoch stromov rodu prasličníkov (Casuarina), prechádzajúcich do piesočnatej otvorenej krajiny, v suchých porastoch akácií, ale aj v eukalyptových hájoch pozdĺž vodných tokov. Väčšinou žije nomádne a túla sa po rozsiahlej ploche za potravou a vodou. Hniezda sú v dutinách stromov v dosahu vody.

Chov: Do Európy sa prvý raz dostal okolo r. 1895 do Londýna a neskôr aj do niektorých iných zoologických záhrad. Prvý odchov v zajatí mal austrálsky chovateľ Zietz r. 1899, v Európe Angličan Astley r. 1912. Bežnejší sa stáva až po r. 1950. V Čechách ho údajne chovali už pred druhou svetovou vojnou, vierohodné informácie sú k dispozícií až od sedemdesiatych rokov, kde ho chovalo viacero chovateľov (Zídek, Mlček).

Potrava: Ako Kráľčik nádherný.

KRÁĽČIK NÁDHERNÝ (Polytelis swainsonii)

Kráľčik

Čec 242013

Opis: Samec je zelený, naspodku sfarbený viac do žlta. Čelo, krk a líca sú ostražité, pričom žltý krk oddeľuje od zelenej hrude úzky priečny oranžovočervený pásik. Ručné letky aj veľké ručné krídlové krovky sú modré, chvost zospodu leskločierny. Samica je celá zelená, celkove o čosi tmavšia, na čele s modrastým, na prsiach so sivastým nádychom. Operenie beháka je oranžové. Tmavé chvostové perá majú zospodu na špičkách žltkasté okraje. Dúhovka dospelých vtákov je žltá, mláďatá ju majú hnedú.

Výskyt: Vnútrozemie Nového Južného Walesu a severnej Viktórie (Austrália). Svojím výskytom sa viaže na riečne systémy riek Murrumbidgee a Castlereagh.

Život v prírode: Najčastejšie ho vídať na eukalyptoch pozdĺž vodných tokov, obľubuje prechody medzi porastmi a otvorenou krajinou. Na mnohých miestach žije nomádne.

Chov: Do Londýna ho prvý raz priviezli r. 1867. Prvý odchov v zajatí sa vydaril u Duvala vo Francúzsku r. 1881. K nám sa dostal r. 1968, prvý odchov bol ohlásený r. 1971. Dnes je celkom bežný.

Potrava: Rovnako ako pri ostatných papagájoch mala by byť čo najpestrejšia. Základom je zmes semien slnečnice, prosa, ovsa, lesknice, semenca, pšenice a i., na začiatku hniezdneho obdobia, počas kŕmenia mláďat a aj v zime v máčanej a naklíčenej forme. Doplnkom musí byť ovocie a zelenina, zelené krmivo a čerstvé konáre. V čase kŕmenia mláďat prijíma vajcovú miešaninu a máčané piškóty.

LADNIAK KRÁMEROV (Psittacula krameri)

Ladniak

Čec 242013

Opis: Samec je zelený, naspodku a na spodných krídlových krovkách žltozelený. Zobák a oko spája úzky čierny pásik. Brada je čierna a na obidve strany z nej vychádzajú na líca čierne fúzy. Na celom tyle je ružový pásik, nad ktorým je modrasté sfarbenie. Stredné chvostové perá sú modrasté so žltozelenými okrajmi, vonkajšie sú zelené. Tmavočervená horná čeľusť prechádza do čiernej špičky, spodná čeľusť je čierna, s tmavočervenou škvrnou na báze, dúhovka bledožltá, nohy zelenosivé. Samica nemá čierne pásiky na lícach a na brade, ružový golier a čierny pásik pri oku sú málo nápadné. Tylo nemá modrastý nádych, stredné chvostové perá nie sú výrazne predĺžené. Mladé vtáky sa podobajú na samicu, majú korálovoružový zobák s bledým koncom, sivastú dúhovku, sivé nohy.

Výskyt: Stredná a severovýchodná Afrika, Afganistan, západný Pakistan, India, Nepál, Srí Lanka, na východe až stredná Barma. Introdukovaný na Mauríciu, v Zanzibare, v Egypte, v Adene, Omane, v Kuvajte, v Iraku, Iráne, Hongkongu, na Macau, v Singapure, pozorovali ho však aj inde.

Život v prírode: Bežný papagáj otvorenej, riedko zalesnenej oblasti, v kultúrnej poľnohospodárskej krajine aj v blízkosti ľudských sídel. Vo viacerých mestách sú poloskrotené vtáky v parkoch turistickou atrakciou.

Chov: Chovali ho už starí Rimania. Do londýnskej zoo sa dostal r. 1885, aj neskôr ho pomerne často dovážali. V Čechách ho vystavovali už r. 1880. Prvý odchov sa podaril Nemcovi Wigandovi r. 1876, v Čechách Kasandovi r. 1962. Dnes je bežný.

Potrava: Zmes pre stredné papagáje, ovocie (grepy, pomaranče, figy, jablká), zelenina, plody, piškóty, zelené krmivo, vetvy na ohrýzanie. V čase hniezdenia sa pridáva vajcová zmes.

Older Entries