» Page 2

ROZELA BAŽANTOVITÁ (Platycercus elegans)

Rozela

Čec 242013

Opis: Väčší druh rozely. Samec je prevažne karmínovočervený. Škvrna na líci je fialová, perá na chrbte čierne s červenými okrajmi. Stredné krídlové krovky sú čierne, spodné krídlové krovky, ručné krovky a vnútorné zástavice letiek modré. Stredné chvostové perá sú tmavomodré so zeleným nádychom, vonkajšie modré s bielymi okrajmi. Na spodku krídel chýba biely pásik. Zobák je sivobiely, dúhovka tmavohnedá, nohy sivé. Samica sa podobá na samca a iba skúsený chovateľ ju odlíši podľa menšej hlavy a užšieho zobáka. Mladé vtáky sú zväčša zelené s červeným hrdlom, hornou časťou pŕs, trtáčom a spodnými chvostovými krovkami. Líca majú modré.

Výskyt: Východné a juhovýchodné pobrežie Austrálie. Úspešne ju introdukovali aj na Nový Zéland a na ostrov Norfolk.

Život v prírode: V Austrálii je to bežný vták širokého pásu od pobrežia po príbrežné vrchy do výšok až 1900 m, častý aj v mestských záhradách a v parkoch. Niekedy robí veľké škody a je povolený jeho kontrolovaný odstrel. Na viacerých miestach sťahovavý. Miestami ho nahrádza prispôsobivejšia rozela pestrá (Platycercus eximius).

Chov: Do Európy sa dostala už s výpravou kapitána Cooka r. 1771, ale poznali ju už oveľa skôr. V 19. storočí sa predávala na trhoch a bola ozdobou mnohých klietok milovníkov vtáctva. Vo väčšom počte sa začala dovážať až po skončení 2. svetovej vojny, dnes je to jeden z najbežnejších papagájov aj u nás. Prvý odchov dosiahol r. 1874 Marrast vo Francúzsku, čoskoro potom odchovávaná aj inde v Európe. U nás sa prvý odchov podaril až r. 1965.

Potrava: Semená pre stredne veľké papagáje, vetvy na ohrýzanie, ovocie, zelenina, inak to isté ako pre iné austrálske papagáje.

ROZELA ŽLTOKRKÁ (Barnardius zonarius)

Rozela

Čec 242013

Opis: Je o niečo väčší výraznejšie sfarbený ako predchádzajúci druh. Samec má telo zelené, brucho má bledožltozelené, zreteľne oddelené od tmavozelenej náprsenky. Plášť a chrbát sú zelené s nádychom do modra. Celá hlava a horná časť krku a tyla sú čierne, niekedy s červeným čelovým pásikom. Na lícach prechádza čierna farba do fialovomodrej. Žltý golier vzadu na krku je nápadný a ostro ohraničený. Spodné krídlové krovky sú modré, trtáč a vrchné chvostové krovky zelenomodré. Chvost je sfarbený ako pri predchádzajúcom druhu. Zobák rohový, dúhovka hnedá, nohy sivé. Samica sa podobá na samca, hlava je skôr hnedastá. Spodný krídlový pásik chýba. Mláďatá sú menej vyfarbené ako dospelé, celkove tmavšie, na hlave majú hnedé škvrny.

Výskyt: Celá stredná ako aj západná časť austrálskeho kontinentu s výnimkou severných oblastí.

Život v prírode: Je to veľmi rozšírený a bežný vták, ktorý sa s úspechom vedel prispôsobiť viacerým zmenám v krajine. Žije v najrozmanitejších biotopoch, od pobrežných lesov na západe po polopúšte a riedke suché eukalyptové lesy vo vnútrozemí. Na rozdiel od svojho príbuzného je pomerne hlučný a zďaleka nápadný. Veľkú časť dňa strávi na zemi a vyrušený s krikom odlietava na stromy.

Chov: Do Európy sa prvý raz dostal do Londýna asi r. 1862. Dlho bol pomerne vzácny a dovozy zriedkavé. Prvý odchov sa pripisuje grófovi Celle de Sprimontovi z Belgicka r. 1881. Dnes je to u nás pomerne bežný vták a jeho odchovy sa nepokladajú za vzácnosť. Prvý odchov r. 1976 zaznamenal Vít.

Potrava : Ako Rozela bažantovitá.

TRÁVIAR RUŽOVOBRUCHÝ (Neopsephotus bourkii)

Tráviar

Čec 242013

Opis: Dospelé vtáky majú modré čelo, samiciam modrá farba chýba alebo je iba naznačená. Vrchná časť je zemitohnedá, okolie oka a brada sú biele, na lícach sú hnedé pierka s bielymi okrajmi. Hrdlo a hruď sú hnedoružové, samice majú menej nápadné ružové olemovanie. Brucho jasne ružové, okolie kloaky, spodné chvostové krovky, stehná a boky bledomodré. Trtáč a vrchné chvostové krovky sú hnedé. Vonkajšie zástavice ručných letiek sú fialovomodré, krídlové krovky hnedé s bielymi okrajmi. Chvost je hnedý s modrým nádychom, vonkajšie chvostové perá s bielymi okrajmi. Spodný biely pásik na krídlach majú iba samice, samcom chýba. Zobák je sivorohový, dúhovka hnedá, nohy sivohnedé. Mláďatá sa podobajú na samicu, ale na spodku sú ružovejšie. Pásik na spodku krídla odlišuje mladého samca, ktorému chýba, od samice.

Výskyt: Rozsiahle územie austrálskeho vnútrozemia.

Život v prírode: Najčastejšie žije v suchých krovinatých porastoch akácií. Miestami je pomerne častý, inde však vymizol, pravdepodobne po vyschnutí napájadiel. Negatívny vplyv malí aj ovce a králiky, vypásajúce trávu a ničiace prirodzené prostredie. V istom čase im dokonca hrozilo vyhynutie, dnes sa ich stavy o niečo zvýšili. Aj tak je vo všetkých štátoch prísne chránený. Vyskytuje sa v pároch, v malých skupinkách, ale aj po stovkách v kŕdľoch (najmä pri napájadlách). Je tichý a dôverčivý, deň trávi na zemi, kde zbiera semienka. Tam je vďaka svojmu sfarbeniu celkom nenápadný.

Chov: Do Európy sa pravdepodobne dostal r. 1867 do Londýna, kde ho aj odchovali. Iný odchov hlásil r. 1877 Kessels v Belgicku. U nás je celkom bežný a vhodný aj pre začiatočníkov.

Potrava: Zmes drobných semien, ovocie, zelené krmivo, trávové klásky.

TRÁVIAR TYRKYSOVÝ (Neophema pulchella)

Tráviar

Čec 242013

Opis: Samec má temeno a vrchné časti ostrozelené, líca, čelo a hrdlo tyrkysovomodré, smerom dozadu bledšie. Spodná časť tela je žltá. Na malých krídlových krovkách je červená podlhovastá škvrna, stredné a veľké krovky sú tyrkysové. Spodné krídlové krovky a vonkajšie zástavice letiek sú tmavomodré. Chvost je zelený, vonkajšie perá sú modré so žltým okrajom. Pásik pod krídlom chýba. Zobák je sivočierny, dúhovka hnedá, nohy sivé. Samica má líca bledomodré, uzdičku žltobielu, krk spredu a prsia zelené, na krídle chýba červená škvrna, ale na spodku krídla je pásik. Mladé vtáky sú tmavšie ako dospelé, samce majú na krídlach naznačenú červenú škvrnu.

Výskyt: Východná Austrália od juhovýchodného Queenslandu po severnú Viktóriu. Vyskytuje sa na ohraničených a neprepojených lokalitách.

Život v prírode: Vyhľadáva otvorené lesy, zarastané trávnaté horské stráne, doliny pozdĺž vodných tokov. Vo voľnej prírode je vzácny, ale priame vyhynutie mu nehrozí. Žije usadnutým životom, iba na niektorých miestach sa nepravidelne vydáva na potulky. Najčastejšie žije v pároch alebo v malých skupinkách, vzácne bývajú pozorované kŕdle pozostávajúce až z 30 vtákov. Počas dňa oddychujú na stromoch, ráno a večer zlietavajú za potravou na zem. Tam sú celkom nenápadné a nechajú sa vyplašiť až v poslednej chvíli. Badateľnejšie sú až na konci leta, keď zelené trávy uschnú a zhnednú alebo zosivejú.

Chov: Do londýnskej zoo sa tento druh dostal už r. 1850. R. 1861 ho odchovali v zoologickej záhrade v Antverpách. Do Čiech ho doviezli až po roku 1961. V roku 1963 ho ako prvý odchoval Vít.

Potrava: Ako Tráviar ružovobruchý.

Newer Entries